blog

Le Corbusier, pôvodným menom Charles-Édouard Jeanneret-Gris, bol švajčiarsko-francúzsky architekt, ktorý sa venoval aj maliarstvu a urbanizmu. Svojim radikálnym dielom aj výtvarným citom výrazne ovplyvnil vývoj modernej architektúry a je považovaný za najväčšieho architekta 20. storočia. 17 budov či skupín budov z jeho diela bolo v roku 2016 zaradené na zoznam svetového dedičstva UNESCO. 

Najzávažnejším teoretickým a programovým prínosom Le Corbusiera bola definícia základných kompozičných princípov (značiek) funkcionalistickej architektúry, ktoré v roku 1927 zhrnul do päť bodov:

• 1. piloty (dom na stĺpoch), železobetón umožňuje konštrukciu na stĺpoch, dom sa nebude vnárať do zeme, nemusí mať tmavé vlhké miestnosti, popod dom sa rozrastá záhrada

• 2. záhrada na streche, dažďová voda nemusí odtekať na okraje strechy, môže stekať dovnútra domu (ústredné kúrenie zabráni zamŕzaniu), nad železobetónovou strechou bude zeleň, ktorá ju bude chrániť pred výkyvmi teploty

• 3. voľný pôdorys, ide o veľkú úsporu peňazí, ale hlavne priestoru. Ponúka variabilitu. Doteraz bol pôdorys otrokom nosných múrov, no vďaka železobetónu už nemusí byť každé podlažie rovnaké, dá sa prispôsobiť požiadavkám majiteľa. Povoľuje nenosným priečkam, aby boli nezávislé od nosnej konštrukcie a steny oddeľujúce miestnosti mohli mať menšiu hrúbku.

(Jedným z česko-slovenských architektov, ktorý použil voľný pôdorys pri svojom návrhu bol Vladimír Karfík. Ide o prvý Dom služieb Baťa, ktorý bol postavený v roku 1931. Budova sa vyznačovala voľným pôdorysom, ale aj horizontálne delenou fasádou, ktorá bola typická aj pre ostatné obchodné domy firmy z čias funkcionalizmu. Budova sa vyznačuje železobetónovým skeletom, ktorý tvorí nosný systém. Vďaka nemu vznikla veľká flexibilita a variabilita interiéru.)

• 4. horizontálne okno, železobetón znamená revolúciu v dejinách obloka – môže siahať do jedného okraja priečelia až po druhý

• 5. voľné priečelie (bez nosných konštrukčných prvkov), stĺpy ustupujú z priečelia dovnútra domu, priečelia nie sú ničím iným než ľahkou membránou izolujúcich prvkov

Päť bodov modernej architektúry Le Corbusiera sa stalo nielen definíciou slohových vlastností funkcionalistickej architektúry, ale rovno jedným z najlapidárnejších vyjadrených návodov k tvorbe architektúry vôbec.

Vznik a vývoj funkcionalizmu súvisí najmä s technickým pokrokom a riešením ekonomických a sociálnych problémov bývania a výstavby miest.

Za počiatky funkcionalizmu, alebo aspoň myšlienok k nemu smerujúcich, môžeme považovať návštevu Chicaga rakúskym architektom Adolfom Loosom, kde pochopil, kam smeruje vývoj architektúry a publikovanie jeho eseje Ornament a zločin v roku 1908. V tejto eseji Loos odmieta ozdoby a ornamenty, ktoré považuje za prežitok, nevkus a zločin. Požaduje obnaženie krásy čistej funkčnej konštrukcie. Jeho stavba Steinerova vila vo Viedni z roku 1910 je kľúčovým dielom budúceho funkcionalizmu a stavebného puritánstva. Loos ich presadzoval aj v Slobodnej škole architektúry, ktorú založil vo Viedni.

Ďalšie počiatky funkcionalizmu môžeme vidieť v založení prvej umeleckej priemyselnej školy Bauhaus roku 1919 vo Weimare. Založil ju avantgardný architekt Walter Gropius a do svojej umeleckej školy dokázal priviesť najväčšie umelecké osobnosti tých čias ako boli Wassily Kandinsjkij, Paul Klee, Oskar Schlemmer, László Moholy-Nagy a iný. Gropius videl budúcnosť umenia v spojení remesla s umením, s tzv. Gesamtkunstwerk. To znamená, že jeho žiaci nenavrhovali iba budovy, navrhovali aj kreslá, svietidlá, žehličky. Spoločným estetickým kritériom je krása funkčnej konštrukcie – najjednoduchšie kovové rúrky a moderné materiály v službách ergonomiky, či biomechaniky človeka v prostredí predmetov a strojov, to je predloha funkcionalizmu.

Od roku 1922 sa rozšíril do Belgicka, Holandska, Nemecka, ČSR a Švajčiarska. Hlavnými centrami sa stali Nemecko, Holandsko a Česko-Slovensko. Vo Francúzsku pôsobil len Le Corbusier a jeho spolupracovníci. V Rusku sa rozvíjal v osobitej forme ako konštruktivizmus. Roku 1927 sa konala v nemeckom meste Weissenhof výstava moderného bývania, následne vzniká združenie architektov CIAM (1928), čoho dôsledkom je ďalšie rozšírenie funkcionalizmu.

V 30. rokoch sa ďalej rozvíjal, avšak pravidlá a princípy funkcionalizmu sa zmiernili. Architektúra dostávala pestrejšiu podobu a dôraz sa kládol aj na psychickú stránku. Rozšírili sa doskové výškové domy. Uplatňovala sa typizácia stavebných prvkov a postupov – panelové montované stavby a skeletové montované stavby. Počas 30. rokov sa takmer vo všetkých štátoch začal prejavovať historizmus. V Nemecku, ZSSR a Japonsku sa prejavili historizujúce vplyvy naplno, čoho výsledkom bol odchod funkcionalistických architektov do USA.

Po 2. svetovej vojne sa funkcionalizmus rozvíjal najmä vďaka obnove bytovej výstavby v Európe a komerčnej výstavbe v USA. V 50. rokoch sa vo väčšej miere vyvíjal v Japonsku, Afrike a Brazílii. Typickým prvkom bol fasádny raster.

Od 60. rokov narastá kritika funkcionalizmu a prejavujú sa tendencie návratu k pôvodným funkcionalistickým ideám (postmoderna, revivalizmus) a súčasne vznikajú nové smery (neoracionalizmus, High-tech).

- Okrem neutrálnych farieb inšpirovaných prírodou, ktoré v kúpeľniach triumfujú už dlho, príde na rad experimentovanie s farbami - ako sú zelené, modré alebo hlinené odtiene. Podľa Pantone bude farbou roka 2024 Peach Fuzz, teplý broskyňový odtieň, ktorý sa snúbi s oranžovou a ružovou. Ide o nežnú, ale výraznú škálu farieb, ktorá láka pohľad a dovoľuje vytvárať zaujímavé kompozície. Umožňuje vytvárať priestory s magnetizujúcim šarmom a prináša neopakovateľný interiérový štýl. Navyše trvanlivosť, prívetivé textúry a estetickosť spracovania budú pre nás prioritou. Materiály, ktoré vyberieme do kúpeľní, budú k dispozícii v bohatej škále farieb, no zároveň budú spĺňať maximálne štandardy kvality a bezpečnosti.